Modul 4: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie

Z hľadiska účasti verejnosti sa môžu zdať trochu mätúce požiadavky článku 6 a článku 8 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie týkajúce sa výnimky podľa článku 16 smernice o biotopoch, ktorá je povolená povolením. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie rozlišuje medzi dvoma druhmi povolenia, keď nie je možné identifikovať a posúdiť všetky vplyvy na životné prostredie v jednej fáze: hlavné rozhodnutie a vykonávacie rozhodnutie. V uvedenom rozsudku vo veci C-463/20 Súdny dvor dodal, že „... požiadavka včasnej účasti verejnosti na rozhodovacom procese stanovená v článku 6 smernice 2011/92 neznamená, že prijatiu predbežného rozhodnutia týkajúceho sa niektorých vplyvov projektu na životné prostredie musí predchádzať účasti verejnosti za predpokladu, že táto účasť je účinná, čo znamená po prvé, že k nej dochádza pred prijatím rozhodnutia, ktoré má prijať príslušný orgán o povolení tohto projektu, po druhé, že umožňuje verejnosti vyjadriť sa užitočným a komplexným spôsobom ku všetkým vplyvom tohto projektu na životné prostredie a po tretie, že orgán príslušný na udelenie povolenia projektu môže túto účasť v plnej miere zohľadniť“ (bod 79).

Zdá sa, že prvá podmienka v praxi nepredstavuje problém, pretože vyžaduje len účinnú účasť dotknutej verejnosti pred prijatím vykonávacieho rozhodnutia. Splnenie druhej podmienky je náročnejšie, keďže jednotlivé konania vedúce k prijatiu rozhodnutia sa zvyčajne vyznačujú osobitným predmetom, ktorý určuje námietky, ktoré môžu účastníci konania vzniesť. Druhá podmienka naopak vyžaduje, aby dotknutá verejnosť mala možnosť vyjadriť sa k predmetu predchádzajúceho konania, čo si môže vyžadovať osobitné procesné opatrenia.

V rozhodnutiach, ktorými sa povoľuje prevádzka zariadení, sa môže vyžadovať aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ak súvisia s realizáciou stavebných úprav, čo ilustruje aj rozsudok vo veci C-411/17, Inter-Environnement Wallonie et Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, v ktorom Súdny dvor Európskej únie dospel k záveru, že rozhodnutie o predĺžení prevádzky reaktorov belgickej jadrovej elektrárne Doel 1 a Doel 2 podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ako aj posudzovaniu podľa smernice o biotopoch. Je dôležité poznamenať, že rozšírenie prevádzky v tomto prípade zahŕňalo rozsiahle modernizačné a renovačné práce, ktoré zahŕňali stavebné práce ovplyvňujúce fyzický stav lokality. Možno tiež odkázať na všeobecné závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-201/02, Wells, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je potrebné na zabránenie zániku existujúceho povolenia, sa považuje za nové povolenie v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré si vyžaduje posúdenie.

Naopak, jednoduché rozšírenie prevádzky sa nepovažuje za projekt, ak nezahŕňa žiadne práce, ktoré menia fyzický stav lokality, ako rozhodol Súdny dvor Európskej únie v súvislosti s prevádzkou letiska vo veci C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest a i.. V tom istom rozsudku SDEÚ dospel k záveru, že „ak by sa preukázalo, že od nadobudnutia účinnosti smernice 85/337 boli práce alebo fyzické zásahy, ktoré sa majú považovať za projekt v zmysle smernice, vykonané na mieste letiska bez toho, aby sa v skoršom štádiu povoľovacieho konania vykonalo akékoľvek posúdenie ich vplyvov na životné prostredie, vnútroštátny súd by musel zohľadniť štádium, v ktorom bolo povolenie na prevádzku udelené, a zabezpečiť účinnosť smernice tým, že sa ubezpečí, že takéto posúdenie sa vykonalo aspoň v tomto štádiu konania“(bod 37).

Predĺženie platnosti povolenia sa v zásade musí považovať aj za povolenie projektu v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernice o biotopoch, ak platnosť pôvodného povolenia uplynula a jeho právne účinky zanikli po uplynutí lehoty na vykonanie stavebných prác. Opačný prístup je vhodný, ak predĺženie s pôvodným povolením predstavuje jediné opatrenie, najmä pokiaľ ide o opakovanie, povahu alebo podmienky činností - v takom prípade by pre projekty podľa smernice o biotopoch bolo relevantné len uplatnenie zákazu poškodenia podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, v ktorom sa vyžaduje len posúdenie zlučiteľnosti s cieľmi ochrany chránených lokalít za určitých okolností. Vo veci C-127/02, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, SDEÚ dospel k záveru o smernici o biotopoch: „Skutočnosť, že činnosť sa v dotknutej lokalite vykonáva pravidelne niekoľko rokov a že sa na ňu musí každý rok získať povolenie, ktorého každé nové vydanie si vyžaduje posúdenie možnosti vykonávať túto činnosť, ako aj lokality, v ktorej sa môže vykonávať, sama osebe nebráni tomu, aby sa v čase podania každej žiadosti považovala za samostatný plán alebo projekt v zmysle smernice o biotopoch“(bod 28).

Uvedené závery odrážajú osvedčený výkladový prístup, podľa ktorého by opakované činnosti nemali trvalo unikať hodnoteniu. Je irelevantné, že v prípade stavebných projektov právo Únie neobmedzuje platnosť ich povolenia, ako to robí v prípade rôznych povolení na prevádzku. Predpokladajme, že medzi okamihom, keď sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a okamihom, keď správne orgány rozhodnú v následnom konaní, uplynie dlhšie časové obdobie. môže sa stať, že dôjde k podstatnej zmene okolností, čo bude mať za následok potrebu doplniť skutočnosti zistené v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo prehodnotiť určité závery. Okrem toho sa názory dotknutej verejnosti môžu stať zastaranými a dokonca aj dotknutá verejnosť sa môže časom značne zmeniť. Uvedené však neznamená, že povolenie, ktorého platnosť sa končí, nemožno zohľadniť alebo že nové posúdenie sa nemôže zakladať najmä na pôvodnom posúdení. Pozri vec C-254/19, Friends of the Irish Environment,bod 55: „... zohľadnenie takýchto predchádzajúcich posúdení pri vydávaní povolenia na predĺženie doby výstavby takého projektu, o aký ide vo veci samej, nemôže vylúčiť riziko, že tento projekt bude mať významný vplyv na chránenú lokalitu, pokiaľ tieto posúdenia neobsahujú úplné, presné a definitívne závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o vplyvy prác, a pokiaľ nedošlo k zmenám relevantných environmentálnych a vedeckých údajov, k zmenám projektu a k žiadnym iným plánom alebo projektom, ktoré sa musia zohľadniť.“