Modul 4: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie výnimočne umožňuje potvrdiť nezlúčiteľný národný plán alebo program, ktorý nebol riadne posúdený v procese strategického environmentálneho hodnotenia. Vo výnimočných prípadoch teda nie je možné zrušiť napríklad územný plán. Musia však byť kumulatívne splnené tieto podmienky: 1) napadnutým plánom alebo programom sa vykonáva právo Únie v oblasti životného prostredia; 2) vytvorené právne vákuum by malo horší vplyv na životné prostredie ako zachovanie nariadenia; 3) posúdi sa, či prijatie nového opatrenia/aktu umožňuje zabrániť nepriaznivým vplyvom na životné prostredie; 4) účinky nesúladného nariadenia sa zachovajú len tak dlho, ako to bude potrebné (pozri vec C-41/11, Inter-Environnement Wallonie a Terre wallonne; alebo C-379/15, Association France Nature Environnement).

Vo svojich návrhoch vo veci C-671/16, Inter-Environnement Bruxelles a i., generálna advokátka výslovne uviedla tento postup ako prostriedok na zmiernenie právnej neistoty vyplývajúcej z nejasného výkladu pojmu plány a programy: „Belgicko napokon zdôrazňuje právnu neistotu vyplývajúcu z judikatúry Súdneho dvora, keďže táto judikatúra sa vzťahuje na mnohé všeobecné ustanovenia, ktoré boli od uplynutia lehoty na prebratie smernice SEP prijaté bez environmentálneho posudzovania. Túto neistotu však aspoň čiastočne zmierňuje rozsudok z roku 2016 vo veci Association France Nature Environnement, ktorý vnútroštátnym súdom za určitých podmienok umožňuje dočasne zachovať účinky opatrení, ktoré boli prijaté v rozpore so smernicou SEA.“ (body 38–39).

Zdá sa, že uvedená výnimka sa nevzťahuje na chybné právne predpisy upravujúce požiadavky na vydávanie plánov a programov a ich posudzovanie, ale len na akty prijaté na ich základe. Inými slovami, vnútroštátny súd, ktorý má posúdiť, či sú tieto podmienky splnené, môže napríklad výnimočne nezrušiť územný plán z dôvodu nedostatkov v procese SEP, ale nemôže zaobchádzať s právom, podľa ktorého bol územný plán prijatý, rovnakým spôsobom. Zároveň sa však táto výnimka neobmedzuje na nesúladné plány alebo programy alebo nedostatky v procese SEA. Vo veci C-411/17, Inter-Environnement Wallonie et Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, Súdny dvor Európskej únie potvrdil možnosť zachovať účinky opatrení počas obdobia potrebného na nápravu ich možnej nezákonnosti vzhľadom na smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernicu o biotopoch. SDEÚ dospel k záveru, že bezpečnosť dodávok elektriny v dotknutom členskom štáte je tiež výnimočnou okolnosťou v uvedenom zmysle. Spresnil však aj to, že „v prejednávanej veci v súlade s judikatúrou citovanou v bode 177 tohto rozsudku prináleží iba Súdnemu dvoru, aby určil okolnosti, za ktorých môže byť výnimočne odôvodnené zachovať účinky opatrení, o aké ide vo veci samej, z dôvodu naliehavých dôvodov týkajúcich sa bezpečnosti dodávok elektrickej energie dotknutého členského štátu. V tejto súvislosti by takéto úvahy mohli odôvodniť zachovanie účinkov vnútroštátnych opatrení prijatých v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo smernice o PVŽP a smernice o biotopoch len vtedy, ak by v prípade zrušenia alebo pozastavenia účinkov týchto opatrení existovala skutočná a vážna hrozba prerušenia dodávok elektrickej energie v dotknutom členskom štáte, ktorú by nebolo možné napraviť inými prostriedkami alebo alternatívami, najmä v rámci vnútorného trhu“ (bod 179). Výnimočnú možnosť zachovať účinky opatrení, ktoré sú v rozpore s právom Únie, teda nemožno považovať za rovnocennú s možnosťou využiť systémy výnimiek podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo smernice o biotopoch. Vždy je potrebné posúdiť, či vzhľadom na iné dôvody a alternatívne riešenia, ktoré má dotknutý členský štát k dispozícii na ochranu konkrétneho verejného záujmu, je výnimočné zachovanie účinkov plánu alebo programu odôvodnené potrebou čeliť ohrozeniu tohto verejného záujmu. V každom prípade sa takéto zachovanie účinkov môže uplatňovať len počas obdobia, ktoré je nevyhnutne potrebné na nápravu protiprávnosti.