Prehľad právnych predpisov EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Predchádzajúce posúdenie a povinnosti podľa smernice o biotopoch a rámcovej smernice o vode
Ako už bolo uvedené, medzi smernicami EIA/SEA a hmotnoprávnymi prvkami právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia existujú významné synergie. Predchádzajúce posúdenie projektov alebo plánov/programov môže byť potrebné v súlade s prekrývajúcimi sa povinnosťami vyplývajúcimi zo smernice o biotopoch (92/43/EHS), rámcovej smernice o vode (2000/60/ES), alebo dokonca z oboch. V dôsledku toho si navrhovaný projekt, ktorý má vplyv na vodný útvar, nemusí vyžadovať len posúdenia súvisiace s článkom 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode; mohlo by to viesť aj k potrebe posúdení v súvislosti s lokalitou sústavy Natura 2000, v ktorej sa nachádza takýto vodný útvar podľa článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch.
Rámcová smernica o vode a smernica o biotopoch umožňujú použitie výnimiek za určitých podmienok na základe predchádzajúceho posúdenia. V oboch prípadoch musia orgány vykonať príslušné postupy a skúšky podľa každej smernice. Hoci existujú určité rozdiely v postupoch a podmienkach, existuje aj potenciál pre synergie a zefektívnenie súvisiaceho zberu údajov a posúdení. Inými slovami, napríklad vykonanie posúdenia vplyvov na životné prostredie nezaručuje splnenie článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode, ale mohlo by prispieť, ak by sa posúdenia zefektívnili. Upozorňujeme, že v tejto súvislosti môžu byť relevantné aj požiadavky na účasť verejnosti.
Zoskupovanie posúdení a zefektívnenie ako také môže byť efektívne a môže znížiť pracovné zaťaženie. Koordinácia s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie/strategického environmentálneho hodnotenia je nielen odporúčaná, ale často aj lacnejšia a účinnejšia. Ak sú však splnené podmienky jednej smernice, ale nie podmienky druhej, orgány nemôžu povoliť projekt, pretože v takom prípade by projekt stále porušoval právne predpisy EÚ (pozri rozsudok Nomarchiaki Aftodioikisi Aitoloakarnanias a i.,C-43/10).
Kľúčové požiadavky na ochranu a správu lokalít sústavy Natura 2000 sú stanovené v článku 6 smernice o biotopoch. Najmä každý plán alebo projekt, ktorý môže poškodiť lokalitu sústavy Natura 2000, musí podliehať primeranému odhadu v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch a môže byť povolený len vtedy, ak nemá vplyv na integritu lokality alebo ak spĺňa podmienky pre výnimky podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch.
Krok postupu podľa článku 6 ods. 3, v rámci ktorého sa určuje, či projekt alebo plán pravdepodobne významne ovplyvní lokalitu sústavy Natura 2000, či už samostatne alebo v kombinácii s inými plánmi a projektmi, zodpovedá skríningu. Hoci sa rozsah pôsobnosti výslovne neuvádza, považuje sa za osvedčený postup a jeho cieľom je presne identifikovať potenciálne problémy, na ktoré by sa posúdenie malo vzťahovať, ako aj vhodné informácie, ktoré sa majú zhromaždiť.
Zameranie posúdenia je užšie ako pri štandardnom posudzovaní vplyvov na životné prostredie – a zdôrazňuje ciele ochrany lokality. Okrem toho sú zmierňujúce opatrenia súčasťou bežného postupu a posudzujú sa v kontexte posudzovania sústavy Natura 2000. Ide o opatrenia zamerané na odstránenie, prevenciu alebo zníženie potenciálnych vplyvov na dotknuté lokality sústavy Natura 2000. Ako posledná časť požiadaviek článku 6 ods. 4 sa musia stanoviť kompenzačné opatrenia na kompenzáciu negatívnych vplyvov plánu alebo projektu tak, aby sa zachovala celková ekologická koherencia sústavy Natura 2000. Zmierňujúce opatrenia sú obzvlášť dôležité pri posudzovaní alternatív podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to s cieľom posilniť uskutočniteľnosť projektov, ako aj zlepšiť návrh projektu. V smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa nevymedzuje ani výslovne nerozlišuje medzi zmierňovaním a kompenzáciou. Ak sa však v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie zvažujú rôzne druhy zmierňujúcich opatrení, vyvíjajúce sa osvedčené postupy uprednostňujú opatrenia prijaté pri zdroji (na mieste) pred opatreniami „mimo pracoviska“ a podporujú uplatňovanie tzv. „hierarchie zmierňovania“.
Podobne sa SEA vyžaduje v prípade plánov a programov, ktoré by si vyžadovali posúdenie podľa článku 6 alebo 7 smernice o biotopoch. Pokiaľ ide o primerané posúdenie podľa článkov 6 a 7 smernice o biotopoch uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice o SEP, Súdny dvor Európskej únie vo veci C-177/11 Syllogos Ellinon Poleodomon kai chorotakton rozhodol, že rozsah pôsobnosti týchto článkov sa musí preskúmať s cieľom určiť rozsah pôsobnosti článku 3 ods. 2 písm. b). Článok 3 ods. 2 písm. b) smernice o SEP sa preto má vykladať v tom zmysle, že povinnosť podrobiť určitý plán environmentálnemu posudzovaniu závisí od splnenia podmienok, ktoré si vyžadujú posúdenie podľa smernice o biotopoch, vrátane podmienky, že plán môže mať významný vplyv na dotknutú lokalitu, pokiaľ ide o tento plán. Preskúmanie vykonané s cieľom určiť, či je táto posledná uvedená podmienka splnená, sa nevyhnutne obmedzuje na otázku, či možno na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že tento plán alebo projekt bude mať významný vplyv na dotknutú lokalitu.
Článok 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode spresňuje režim výnimiek zo všeobecnej povinnosti zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z vysokého na dobrý je výsledkom nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a dosiahnuť dobrý stav podzemnej vody, dobrý ekologický stav alebo prípadne dobrý ekologický potenciál alebo zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej alebo podzemnej vody. Ako prvý krok v procese udeľovania výnimky sa vyžaduje posúdenie uplatniteľnosti. Jeho účelom je posúdiť, ako sa očakáva, že navrhovaný projekt ovplyvní environmentálne ciele dotknutých vodných útvarov. Ak projekt môže spôsobiť zhoršenie/ohrozenie dosiahnutia dobrého stavu/potenciálu, môže byť povolený len v prípade splnenia podmienok uvedených v článku 4 ods. 7 písm. a) až d).
Existuje niekoľko možností synergií a zefektívnenia posúdení požadovaných podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a rámcovej smernice o vode, ktoré môžu viesť členské štáty k zavedeniu postupu/prístupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, v rámci ktorého sa preskúmajú všetky požiadavky článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode, aj keď projekty nepatria do rozsahu pôsobnosti prílohy I a prílohy II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie: Posúdenie toho, či projekt môže viesť k zhoršeniu stavu/potenciálu vodného útvaru alebo relevantného prvku kvality, môže byť súčasťou posúdenia faktora voda (EIA). 2) zber údajov pre príslušné posúdenia môže byť spoločný/koordinovaný; b) zmierňujúce opatrenia na zníženie nepriaznivých účinkov by sa mohli zmierniť spoločne; 3) projektovo špecifická zložka posudzovania lepších environmentálnych možností podľa článku 4 ods. 7 písm. d) rámcovej smernice o vode a článku 5 ods. 1 písm. d) a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; 4) synergie, pokiaľ ide o konzultácie pred schválením projektu s využitím postupu EIA na verejnú konzultáciu.
Existujú aj určité rozdiely: Miera podrobnosti v environmentálnej správe o posudzovaní vplyvov na životné prostredie môže byť nižšia, ako by sa vyžadovalo pri posudzovaní v súvislosti s článkom 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode. Okrem toho sa v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie nevyžaduje posúdenie (ale ani sa mu nebráni) úrovne prvkov kvality, ale skôr pravdepodobného významného vplyvu projektu na vodu.
Hoci neexistuje žiadna konkrétna požiadavka uplatňovať hierarchiu zmierňovania pri zvažovaní uskutočniteľných krokov na zmiernenie nepriaznivého vplyvu na stav vodného útvaru v kontexte rámcovej smernice o vode, odporúča sa, aby sa uplatňovali osvedčené postupy a aby sa všetky uskutočniteľné opatrenia, ktorými sa zabráni účinkom pri zdroji, minimalizujú sa alebo sa zmiernia, vykonávali pred inými opatreniami mimo lokality.