Modul 4: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie

V smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa v článku 1 ods. 2 písm. a) uvádza dvojaké vymedzenie pojmu „projekt“:

Toto vymedzenie bolo predmetom viacerých konaní na Súdnom dvore Európskej únie (SDEÚ). Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre poskytol široký výklad pojmu „stavba“ – pri posudzovaní potreby posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade renovácie ciest akceptoval, že práce na renovácii už existujúcej cesty môžu byť vzhľadom na svoju veľkosť a spôsob, akým sa vykonávajú, rovnocenné výstavbe novej cesty, a preto by v takom prípade bolo posudzovanie vplyvov na životné prostredie odôvodnené (pozri vec C-142/07, Ecologistas en Acción-CODA, bod 36).

Okrem toho Súdny dvor Európskej únie takisto rozhodol, že by bolo v rozpore so samotným cieľom smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vylúčiť práce na zlepšení alebo rozšírení infraštruktúry existujúceho letiska z rozsahu pôsobnosti prílohy II z dôvodu, že príloha I sa vzťahuje na „stavbu letísk“, a nie na „letiská“ ako také. Podľa SDEÚ by takýto výklad skutočne umožnil, aby sa na všetky práce na úprave už existujúceho letiska bez ohľadu na ich rozsah nevzťahovali povinnosti vyplývajúce zo smernice, a v tejto súvislosti by tak zbavil prílohu II všetkých jej účinkov (pozri vec C-2/07 Abraham a i., bod 32).

V inom prípade však Súdny dvor Európskej únie na základe svojich rozsudkov v uvedených dvoch veciach dospel k záveru, že fyzické práce sú nevyhnutné na klasifikáciu projektu ako projektu, ktorý spĺňa vymedzenie pojmu „projekt“ podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa Súdneho dvora Európskej únie teleologický výklad smernice nemôže v žiadnom prípade ignorovať jasne vyjadrenú vôľu normotvorcu Únie, z ktorej vyplýva, že obnovenie existujúceho povolenia na prevádzkovanie letiska v každom prípade nemožno pri neexistencii prác alebo zásahov, ktoré menia fyzický stav lokality, kvalifikovať ako „stavbu“ v zmysle bodu 7 písm. a) prílohy I smernice o PVŽP (pozri rozsudok Brussels Hoofdstedelijk Gewest,C-275/09, body 28–30).

Pokiaľ ide o menšie projekty, v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa uvádza, že rozhodujúcimi faktormi pri určovaní toho, či si projekt vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie, sú jeho povaha, umiestnenie a veľkosť [článok 2 ods. 1, článok 4 ods. 6, článok 5 ods. 2, článok 8a ods. 4]. Niektoré typy projektov nemusia mať v každom prípade významný vplyv na životné prostredie. Pre tieto projekty môžu členské štáty stanoviť prahové hodnoty alebo kritériá na účely určenia typov projektov, ktoré by mali byť predmetom posudzovania na základe významu ich vplyvov na životné prostredie. Prahové hodnoty by mali odrážať príslušné výberové kritériá stanovené v prílohe III (charakteristiky, umiestnenie, potenciálny vplyv). Od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby skúmali projekty pod týmito prahovými hodnotami alebo mimo týchto kritérií na individuálnom základe.

V praxi však členské štáty často stanovujú prahové hodnoty podobným spôsobom, ako sa v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie stanovujú limity pre projekty uvedené v prílohe I alebo prílohe II na základe kapacity alebo veľkosti projektov, a nie ich umiestnenia. Takúto prax kritizoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý rozhodol, že členský štát, ktorý stanovuje prahové hodnoty alebo kritériá, ktoré zohľadňujú len rozmer projektov, bez zohľadnenia kritérií uvedených v prílohe III k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, prekračuje svoju mieru voľnej úvahy podľa článku 2 ods. 1 a článku 4 ods. 2 uvedenej smernice (pozri vec C-435/09, Komisia/Belgicko, bod 55). Členské štáty preto nemôžu výslovne alebo implicitne vylúčiť jedno alebo viacero kritérií uvedených v prílohe III, keďže ktorékoľvek z týchto kritérií môže byť v závislosti od toho, o ktorý projekt patriaci do kategórií uvedených v prílohe II ide, relevantné na účely určenia, či sa má uskutočniť postup posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Napríklad vo veci C-575/21, WertInvest Hotelbetrieb, SDEÚ dospel k záveru, že smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bráni vnútroštátnym (v tomto prípade rakúskym) právnym predpisom, v ktorých sa stanovuje, že projekty rozvoja miest podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie len vtedy, ak zaberajú aspoň 15 hektárov a majú hrubú podlahovú plochu nad 150 000 m2, bez zohľadnenia ich umiestnenia, čím sa vylučuje individuálne preskúmanie potreby vykonať posúdenia vplyvov projektov rozvoja miest na životné prostredie v lokalitách historického, kultúrneho alebo archeologického významu, ako sú lokality svetového dedičstva UNESCO. To znamená, že členský štát, ktorý stanovuje kritériá alebo prahové hodnoty obmedzené len na veľkosť projektov bez ohľadu na ich povahu a umiestnenie, prekračuje hranice svojej diskrečnej právomoci pri transpozícii smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

SDEÚ dodal, že v rámci individuálneho preskúmania toho, či projekt môže mať významný vplyv na životné prostredie, musí príslušný orgán preskúmať dotknutý projekt z hľadiska všetkých výberových kritérií uvedených v prílohe III k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s cieľom určiť relevantné kritériá v konkrétnom prípade a následne musí uplatniť tieto relevantné kritériá na konkrétnu situáciu. Okrem toho dotknutá verejnosť musí mať možnosť napadnúť rozhodnutie, podľa ktorého nie je potrebné posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Na väčšie projekty sa pravdepodobne budú vzťahovať požiadavky viacerých smerníc. Súdny dvor Európskej únie konkrétne rozhodol, že ak činnosť spadá do vymedzenia projektu podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je o to pravdepodobnejšie, že spadá do pôsobnosti smernice o biotopoch. Pozri vec C-127/02, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, body 26 – 27: „Takáto definícia pojmu „projekt“ je relevantná pre vymedzenie pojmu plán alebo projekt v zmysle smernice o biotopoch, ktorého cieľom je, ako vyplýva z vyššie uvedeného, zabrániť tomu, aby činnosti, ktoré môžu poškodiť životné prostredie, boli povolené bez predchádzajúceho posúdenia ich vplyvov na životné prostredie. Na činnosť, ako je mechanický lov srdcoviek, sa preto vzťahuje koncepcia plánu alebo projektu stanovená v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.“

Nemusí to však byť vždy tak. Ako Súdny dvor rozhodol vo veci C-293/17, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i., „ak sa činnosť považuje za „projekt“ v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, môže predstavovať „projekt“ v zmysle smernice o biotopoch. Samotná skutočnosť, že činnosť nemožno kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle smernice o PVŽP, však sama osebe nestačí na vyvodenie záveru, že na túto činnosť sa nemusí vzťahovať pojem „projekt“ v zmysle smernice o biotopoch.“

Rozhodujúcim faktorom je preto možný negatívny vplyv na prírodnú oblasť, takže podľa toho istého rozsudku pastva hovädzieho dobytka alebo aplikácia hnoja na pôdu môžu byť tiež projektom v zmysle smernice o biotopoch. Projekt, ktorý nie je uvedený v prílohách I a II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, teda stále môže predstavovať projekt v zmysle smernice o biotopoch.

Právne predpisy EÚ sú neutrálne, pokiaľ ide o rozdelenie projektov na menšie časti. Zakazuje však postup, ktorý vedie k obchádzaniu procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie tým, že zámerne rozdeľuje projekty na menšie jednotky vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – tzv. salámovú metódu. Zákaz salámovej metódy je v súlade s kľúčovou požiadavkou komplexného posúdenia, ktorá je zakotvená v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pokiaľ ide o súvisiace alebo pomocné práce, mala by sa vykonať skúška ťažiska s cieľom určiť, či tieto práce predstavujú neoddeliteľnú súčasť projektu.