Kroky postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie
Rozsah pôsobnosti
Na žiadosť navrhovateľa príslušný orgán vydá stanovisko k rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré má navrhovateľ uviesť v správe o posúdení vplyvov na životné prostredie v súlade s odsekom 1 tohto článku, pričom zohľadní najmä informácie poskytnuté navrhovateľom o osobitných vlastnostiach projektu vrátane jeho umiestnenia a technickej kapacity a jeho pravdepodobného vplyvu na životné prostredie. Príslušný orgán sa pred vydaním svojho stanoviska poradí s orgánmi uvedenými v článku 6 ods. 1.
Členské štáty môžu tiež požadovať, aby príslušné orgány vydali stanovisko uvedené v prvom pododseku bez ohľadu na to, či o to navrhovateľ požiada.
Takzvané „určovanie rozsahu“ je súčasťou procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý poskytuje navrhovateľovi aj príslušnému orgánu včasnú príležitosť vymedziť kľúčové environmentálne vplyvy a problematické otázky v postupe posudzovania vplyvov na životné prostredie, ako aj povahu a rozsah informácií potrebných na prijatie informovaného rozhodnutia o projekte. Tento krok zahŕňa posúdenie a určenie množstva informácií a analýz, ktoré budú orgány potrebovať, a preto poskytuje navrhovateľovi vyššiu úroveň istoty v počiatočnej fáze procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Inými slovami, rozsah pôsobnosti vymedzuje obsah správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zabezpečuje, aby sa environmentálne posudzovanie zameralo na najvýznamnejšie vplyvy projektu na faktory uvedené v článku 3 smernice a aby sa čas a peniaze nevynakladali na zbytočné preskúmania. Znižuje sa tým aj pravdepodobnosť, že príslušné orgány budú musieť požiadať navrhovateľov o dodatočné informácie po vypracovaní environmentálnej správy a po jej predložení na povolenie. Preto možno stanovenie rozsahu vo všeobecnosti považovať za „nástroj na zníženie rizika“ v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Treba zdôrazniť, že v článku 5 ods. 1 a 2 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa nevyžaduje povinné vymedzenie rozsahu pôsobnosti z transponujúcich vnútroštátnych právnych predpisov, dobrovoľné vymedzenie rozsahu pôsobnosti je minimum, t. j. umožňuje navrhovateľovi požiadať príslušný orgán o stanovisko k rozsahu pôsobnosti z vlastného podnetu. Hoci nie je povinné, aby navrhovateľ požiadal príslušný orgán o vydanie stanoviska k rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré sa majú zahrnúť do správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dôrazne sa to odporúča, pretože to môže priniesť niekoľko výhod.
Treba však poukázať aj na to, že po vykonaní stanovenia rozsahu (buď na dobrovoľnom alebo povinnom základe) a vydaní stanoviska k stanoveniu rozsahu sa v článku 5 ods. 1 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyžaduje, aby sa v takom prípade správa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zakladala na uvedenom stanovisku. Okrem toho článok 5 ods. 1 vyžaduje zahrnutie informácií, ktoré môžu byť odôvodnene potrebné na dosiahnutie odôvodneného záveru o významných vplyvoch projektu na životné prostredie, berúc do úvahy súčasné poznatky a metódy posudzovania.
V roku 2017 Európska komisia uverejnila aj usmerňovací dokument o stanovení rozsahu pôsobnosti, ktorý môže podobne ako usmernenie o preverovaní slúžiť ako veľmi užitočný zdroj informácií pre všetkých odborníkov pracujúcich v oblasti práva, ktorí sa zaoberajú posudzovaním vplyvov na životné prostredie.