Všeobecné zásady
Prednosť práva EÚ
Právo Únie má prednosť pred právom členských štátov a vyžaduje, aby všetky orgány členských štátov zabezpečili plný účinok rôznych ustanovení práva Únie. Vnútroštátne súdy sú preto povinné vykladať svoje vnútroštátne právo v čo najväčšej možnej miere v súlade s požiadavkami práva Únie. To môže dokonca viesť k prípadnej zmene ustálenej judikatúry, ak sa zakladá na výklade vnútroštátneho práva, ktorý je nezlúčiteľný s cieľmi smernice (DI, C-441/14, bod 33).
Ak vnútroštátny súd nie je schopný vykladať vnútroštátne právo v súlade s požiadavkami práva Únie, môže byť povinný neuplatniť judikatúru, ktorá predstavuje prekážku plného uplatňovania práva Únie, a dokonca aj akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s ustanovením práva Únie s priamym účinkom (Popławski, C-573/17, bod 58 a nasl.). Nie je nevyhnutné, aby sa účastníci konania pred vnútroštátnymi súdmi výslovne odvolávali na to, ktoré jednotlivé ustanovenia vnútroštátneho práva majú tieto súdy neuplatniť alebo vykladať v súlade s právom Únie. Identifikácia týchto ustanovení a vývoj prístupu na odstránenie akéhokoľvek rozporu medzi vnútroštátnym právom a právom Únie sú naopak súčasťou povinnosti vnútroštátnych súdov dosiahnuť výsledok stanovený smernicou (C-254/19, Friends of the Irish Environment, body 67 a 69). Zásada prednosti práva Únie tak umožnila prekonať mnohé procesné prekážky vyplývajúce z vnútroštátneho práva v konaniach založených na práve Únie. V niektorých prípadoch to viedlo k tomu, že vnútroštátny súd uplatnil procesné pravidlá a prijal opatrenia v situáciách, ktoré neupravuje vnútroštátne právo (C-415/11 Aziz, bod 64).
Existujú však výnimky z povinnosti neuplatňovať protichodné opatrenia, ak existuje nadradený dôvod: Riziko, že zrušenie opatrenia by mohlo vytvoriť právne vákuum nezlúčiteľné s povinnosťou tohto členského štátu prijať opatrenia na transpozíciu iného aktu práva Únie týkajúceho sa ochrany životného prostredia (C-41/11, Inter-Environnement Wallonie a Terre wallonne) alebo iného všeobecného záujmu. V každom prípade, prípadné zachovanie účinkov týchto aktov môže trvať len tak dlho, ako je nevyhnutne potrebné na nápravu zisteného porušenia [C-24/19, A a i. () a à Nevele].