Všeobecné zásady
Trvalo udržateľný rozvoj
Trvalo udržateľný rozvoj je často definovaný ako rozvoj, ktorého cieľom je uspokojovať potreby súčasnosti bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby. Trvalo udržateľný rozvoj je základnou zásadou Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a prioritným cieľom vnútorných a vonkajších politík EÚ. Agenda 2030 Organizácie Spojených národov a jej ciele udržateľného rozvoja sú všeobecným záväzkom k odstráneniu chudoby a dosiahnutiu udržateľného sveta do roku 2030 a neskôr, ktorého jadrom je blahobyt ľudí a zdravá planéta.
Právna formalizácia záväzku EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja ako politického cieľa bola zavŕšená Lisabonskou zmluvou. Trvalo udržateľný rozvoj sa v súčasnosti opakovane spomína v zmluvách: ako základný cieľ EÚ v novom článku 3 ZEÚ; v článku 21 ZEÚ, ktorý sa týka vonkajšej činnosti Únie; a v článku 11 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje zásada integrácie.
EÚ je teraz právne odhodlaná presadzovať trvalo udržateľný rozvoj na vnútornej aj vonkajšej úrovni vo svojich vzťahoch s krajinami a organizáciami mimo EÚ. Okrem toho sa v rámci Komisie vykonáva posúdenie vplyvu všetkých budúcich právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja stanovenými v stratégii EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj. Požiadavka ochrany a zlepšovania životného prostredia sa teda uplatňuje vo všetkých oblastiach práva Únie, napríklad v odvetví jadrovej energie (Rakúsko/Komisia, C-594/18 P, bod 42).
V sekundárnych právnych predpisoch slúži trvalo udržateľný rozvoj ako rámcová zásada cieľov ochrany životného prostredia, a to buď v osobitných právnych predpisoch, alebo začlenená do iných politík.
Príklad: Podľa odôvodnenia 5 smernice o vtáctve je ochrana druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov nevyhnutná na dosiahnutie cieľov Únie týkajúcich sa zlepšenia životných podmienok a trvalo udržateľného rozvoja. V dôsledku toho je okrem iného lov vtákov obmedzený na určité druhy, musí byť zlúčiteľný so zachovaním populácie týchto druhov na uspokojivej úrovni a musia sa zvážiť iné uspokojivé riešenia (pozri C-161/19, Komisia/Rakúsko).