Osobitné zásady – článok 191 ods. 2 ZFEÚ
Zásada predbežnej opatrnosti
V prípade neistoty, pokiaľ ide o riziko poškodenia životného prostredia, zásada predbežnej opatrnosti umožňuje alebo vyžaduje prijatie ochranných opatrení bez toho, aby sa muselo čakať na to, kým sa škoda prejaví. V každej definícii zásady predbežnej opatrnosti je spoločný súbor faktorov - existencia nebezpečenstva a vedecká neistota. V dôsledku toho sa zásada predbežnej opatrnosti vždy zaoberá potenciálnymi škodami a slúži ako nástroj na preklenutie neistých vedeckých informácií a politickej zodpovednosti.
Táto zásada sa uplatňuje na celom svete s cieľom usmerňovať politiku v otázkach, ako sú chemické látky a bezpečnosť potravín, kvalita ovzdušia alebo zmena klímy. Vo všeobecnosti sa vníma, že koncepcia zásady predbežnej opatrnosti v práve EÚ smeruje k prísnej obozretnosti a dodržiava prístup „lepšie (konať )bezpečne ako (neskôr) ľutovať“. Napríklad politiky EÚ v oblasti GMO sú založené na prísnom uplatňovaní zásady predbežnej opatrnosti, ktorá z nich robí najreštriktívnejšie politiky na svete.
V právnych predpisoch EÚ uplatňovanie tejto zásady zahŕňa okrem iného prioritné látky v oblasti vodnej politiky na preventívnom základe. Podobne sa v rámcovej smernici o vode stanovujú normy pre rôzne perzistentné organické znečisťujúce látky, potenciálne toxické kovy, ako je kadmium, a polycyklické aromatické uhľovodíky s cieľom dosiahnuť „dobrú“ kvalitu vody. Zámerné uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov vrátane požiadaviek na testovanie v teréne vo fáze výskumu a vývoja, v rámci ktorého sa posudzuje, ako by ich používanie mohlo ovplyvniť ekosystémy, podlieha smernici o GMO.
Ochrana lokality sústavy Natura 2000 je založená aj na preventívnych opatreniach. Najmä v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa vyžaduje, aby sa posúdenia vplyvu vykonávali, ak je pravdepodobné, že plán alebo projekt bude mať významný vplyv na integritu označenej lokality biotopu.
Príklad: Vo veci C-254/19 Friends of the Irish Environment SDEÚ rozhodol, že posúdenie vplyvov projektu sa musí vykonať, ak vzhľadom na najlepšie vedecké poznatky v danej oblasti nemožno vylúčiť, že plán alebo projekt by mohol ovplyvniť ciele ochrany lokality. Predchádzajúce posúdenie tohto projektu vykonané pred udelením pôvodného povolenia projektu nemôže vylúčiť toto riziko, pokiaľ neobsahuje úplné, presné a definitívne závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o účinky prác, a pokiaľ nedošlo k zmenám relevantných environmentálnych a vedeckých údajov, k zmenám projektu a k žiadnym iným plánom alebo projektom.
Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie mala veľký vplyv na ďalší rozvoj zásady predbežnej opatrnosti v práve EÚ, pričom išlo o významné prípady ako C-174/82 Sandoz a T-13/99 Pfizer Animal Health/Rada. Súdny dvor EÚ túto zásadu prvýkrát uplatnil vo vzťahu k inštitúciám EÚ koncom 90. rokov 20. storočia v dvoch rozsudkoch v súvislosti s krízou BSE (C-157/96, National Farmers’ Union a iní; C-180/96, Spojené kráľovstvo/Komisia). Odvtedy sa používa tak vo vzťahu k opatreniam inštitúcií EÚ, ako aj vo vzťahu k opatreniam členských štátov odchylne od pravidiel o voľnom pohybe. Vo všetkých prípadoch skutočne neexistovala vedecká istota, pokiaľ ide o existenciu alebo rozsah rizika pre ľudské zdravie. Veci sa zvyčajne týkali vitamínov alebo inak obohatených potravín (Komisia/Dánsko, C-192/01), nových potravín (rozsudok Monsanto Agricoltura Italia a i.,C-236/01), požiadaviek označovania uplatniteľných na potraviny a zložky potravín pozostávajúce alebo odvodené z GMO (Codacons a Federconsumatori, C-132/03) a opäť BSE (Agrarproduktion Staebelow, C-504/04).