Všeobecné zásady
Subsidiarita a proporcionalita
Výkon právomocí EÚ sa riadi zásadami subsidiarity a proporcionality. Obe zásady sú stanovené v článku 5 ZEÚ. Kritériá na jeho uplatňovanie sú stanovené v Protokole (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je pripojený k zmluvám.
V oblastiach, v ktorých EÚ nemá výlučnú právomoc, ako je ochrana životného prostredia, sa v zásade subsidiarity vymedzujú okolnosti, za ktorých je vhodnejšie, aby opatrenia prijímala EÚ, a nie členské štáty. Inými slovami, zásada subsidiarity povoľuje zásah Únie v prípade, že ciele určitej činnosti nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov. Subsidiarita je v prvom rade politickým princípom, akýmsi pravidlom rozumu. Jeho cieľom je regulovať výkon právomocí a odôvodniť ich použitie v konkrétnom prípade.
Zásah inštitúcií Únie v súlade so zásadou subsidiarity je podmienený tromi predpokladmi: dotknutá oblasť nepatrí do výlučnej právomoci Únie (t. j. nevýlučná právomoc); 2) ciele navrhovaného opatrenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov (t. j. nevyhnutnosť); 3) EÚ preto môže opatrenie z dôvodu jeho rozsahu alebo účinkov úspešnejšie realizovať (t. j. pridaná hodnota).
Zámerom zásady subsidiarity nie je obmedziť právomoc EÚ na základe situácie konkrétneho členského štátu posudzovanej individuálne, ale vyžaduje sa v nej len to, aby sa navrhované opatrenie vzhľadom na jeho rozsah alebo účinky dalo lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ, a ustanovenia zmlúv špecifické pre rôzne oblasti vrátane vnútorného trhu (C-508/13 Estónsko/Parlament a Rada, bod 53).
Príklad: Vo veci C-491/01 British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, body 181–183 SDEÚ dospel k záveru, že odstránenie rozdielov vo výrobe, prezentácii a predaji tabakových výrobkov pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia je v súlade so zásadou subsidiarity.
Dôvody záveru, že cieľ Únie možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, by mali byť podložené kvalitatívnymi a vždy, keď je to možné, kvantitatívnymi ukazovateľmi. Pridaná hodnota by sa mohla vytvoriť účinnejšou ochranou životného prostredia a ľudského zdravia. Prínosy pre životné prostredie by dokonca mohli vyplývať z harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa uvádzania určitých výrobkov na trh (ako sú výrobky z tuleňov, pozri vec C-583/11 P, Inuit Tapiriit Kanatami a iní/Parlament a Rada).
Zásada subsidiarity je úzko spätá so zásadou proporcionality, ktorá si vyžaduje, aby žiadne opatrenie EÚ neprekračovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Obsah a forma žaloby musia byť v súlade so sledovaným cieľom: 1) opatrenie je vhodné na dosiahnutie legitímneho cieľa, 2) je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa a nie sú k dispozícii menej obmedzujúce prostriedky, 3) opatrenie nemá neprimeraný vplyv na iné záujmy. Návrhy legislatívnych aktov musia zohľadňovať potrebu, aby sa akákoľvek finančná alebo administratívna záťaž EÚ, národných vlád, regionálnych alebo miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov minimalizovala a zodpovedala cieľu, ktorý sa má dosiahnuť.
Príklad: Vo veci C-358/14 Poľsko/Parlament a Rada SDEÚ potvrdil, že EÚ má povolené zakázať predaj mentolových cigariet na európskom vnútornom trhu. Podľa Súdneho dvora zákaz nemožno považovať za zjavne nevhodný na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v uľahčení riadneho fungovania vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami, pričom základom je vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí. Menej obmedzujúce opatrenia sa nezdajú byť rovnako vhodné na dosiahnutie sledovaných cieľov.
Ochrana životného prostredia ako základ regulácie poskytuje Komisii pomerne široký priestor na voľné uváženie, čo vyplýva zo skutočnosti, že ide o jeden zo základných cieľov Únie (C-41/11 Inter-Environnement Wallonie a Terre wallonne, bod 57) a politika EÚ v oblasti životného prostredia sa zameriava na vysokú úroveň ochrany.