Osobitné zásady – článok 191 ods. 2 ZFEÚ
Zásada prevencie
Cieľom zásady prevencie je predchádzať škodám na životnom prostredí; ako sú chránené druhy alebo prirodzené biotopy, voda a pôda; nie až následne na ne reagovať.. Vyžaduje si prijatie preventívnych opatrení na predvídanie a predchádzanie environmentálnym škodám skôr, ako k nim dôjde.
Na rozdiel od zásady predbežnej opatrnosti (pozri nižšie) sa uplatňuje v práve a politike, keď je jasné riziko poškodenia životného prostredia. Zásady predbežnej opatrnosti a prevencie sú však navzájom úzko prepojené; napríklad v prípade chemikálií poškodzujúcich ozónovú vrstvu.
Príklad: V 70. rokoch 20. storočia existoval všeobecný konsenzus (ale žiadny dôkaz) na medzinárodnej úrovni, že chlórfluórované uhľovodíky by mohli zničiť ozónovú vrstvu. Preto bolo ich použitie opatrné (preventívne). Koncom 80. rokov 20. storočia sa objavili vedecké dôkazy, že úbytok stratosférickej ozónovej vrstvy zvýšil vystavenie ultrafialovému žiareniu, čím sa zvýšilo riziko rakoviny kože a katarakty u ľudí a zvierat. To podnietilo preventívny prístup, ktorý si vyžadoval postupné ukončenie používania chlórofluórouhľovodíkov. Až do dohody o Montrealskom protokole v roku 1987 existovala neistota, pokiaľ ide o to, z ktorej zásady sa vychádzalo, ale v čase nadobudnutia platnosti protokolu v roku 1989 existoval vedecký konsenzus o riziku poškodenia.
Zásada prevencie bola jedným z jedenástich cieľov a zásad uvedených v prvom environmentálnom akčnom programe EÚ v roku 1973. Neskôr sa uplatňovala na politiku EÚ v oblasti odpadu (napr. spaľovanie, skládkovanie a odpadové vody), požiadavky na hospodárenie s vodou, ochranu biodiverzity, posudzovanie vplyvov na životné prostredie a ďalšie oblasti týkajúce sa regulácie životného prostredia. V súčasnosti je ústredným prvkom politiky plánovania a je základom mnohých právnych predpisov v oblasti životného prostredia.
Príklad: Preambule smernice SEA sa zdôrazňuje, že prijatie postupov environmentálneho posudzovania na úrovni plánovania a programovania by malo byť prínosom pre spoločnosti tým, že poskytne konzistentnejší rámec, v ktorom budú fungovať, a to zahrnutím príslušných informácií o životnom prostredí do rozhodovacieho procesu. Zahrnutie širšieho súboru faktorov do rozhodovania by malo prispieť k udržateľnejším a účinnejším riešeniam.