Osobitné zásady – článok 191 ods. 2 ZFEÚ
Oprava škody pri zdroji
V súlade so zásadou prevencie a zásadou „znečisťovateľ platí“ zásada nápravy pri zdroji zabezpečuje, že škody alebo znečistenie sa riešia tam, kde k nim dôjde. V ideálnom prípade jeho použitie pomáha predchádzať znečisteniu, ktoré sa neprenáša inde, aby sa dostalo z dohľadu. Preto je v súlade so zásadami sebestačnosti a blízkosti uplatňovanými v politikách odpadového hospodárstva, a stanovenými na medzinárodnej úrovni pre pohyb nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovanie (pozri Bazilejský dohovor z roku 1989, ktorého je EÚ signatárom).
Príklad: Vo veci C-2/90 Komisia/Belgicko Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že zásada, že environmentálna škoda by sa mala prioritne napraviť pri zdroji, znamená, že je na každom regióne, obci alebo inom miestnom orgáne, aby podnikol primerané kroky na zabezpečenie zberu, spracovania a zneškodňovania svojho vlastného odpadu; musí sa preto likvidovať v čo najväčšej možnej miere na miesto, kde bol vyprodukovaný, aby sa čo najviac obmedzila preprava odpadu.
V širšom zmysle táto zásada slúži ako hlavný smer politiky, na rozdiel od prístupu na konci reťazca. Napríklad ako podpora vývoja technológií a výrobkov šetrných k životnému prostrediu s cieľom znížiť znečistenie v čo najskoršom štádiu. Namiesto všeobecnej environmentálnej situácie sa v zásade kladie dôraz na blízkosť zdroja, aby sa účinne bojovalo proti hromadeniu negatívnych externalít. Odráža sa okrem iného v požiadavkách na používanie najlepších dostupných techník (podľa smernice o priemyselných emisiách).
Príklad: Súdny dvor Európskej únie vo veci C-364/03 Komisia/Grécko rozhodol, že povinnosť členských štátov prijať opatrenia potrebné na zníženie emisií oxidu siričitého a dusíka nezávisí od všeobecnej environmentálnej situácie v regióne, v ktorom sa nachádza predmetné priemyselné zariadenie, keďže je nesporné, že tieto látky majú škodlivé účinky na ľudské zdravie a na biologické zdroje a ekosystémy.