Všeobecné zásady
Priamy účinok
Zásada priameho účinku umožňuje jednotlivcom okamžite sa odvolávať na ustanovenie práva Únie pred vnútroštátnym súdom nezávisle od toho, či existuje kritérium vnútroštátneho práva. Ak vnútroštátny sudca nie je schopný vykladať vnútroštátne právo v súlade s požiadavkami práva EÚ, musí zvážiť, či je priama uplatniteľnosť práva EÚ možná. Zásada priameho účinku tak zabezpečuje uplatňovanie a účinnosť práva EÚ v prípade, že členské štáty váhajú s jeho správnym vykonávaním. V dôsledku toho pomáha chrániť práva jednotlivcov.
Primárne právne predpisy EÚ majú priamy účinok, ak je konkrétna povinnosť presná, jasná a bezpodmienečná a nevyžaduje si dodatočné opatrenia. Nariadenia EÚ majú vždy priamy účinok (pozri článok 288 ZFEÚ). Smernica má priamy účinok, ak sú jej ustanovenia bezpodmienečné a dostatočne jasné a presné a ak členský štát netransponoval smernicu v stanovenej lehote. Môže však mať len priamy vertikálny účinok (smernice nesmú byť citované členským štátom proti jednotlivcovi. Rozhodnutia môžu mať priamy účinok, ak sa v nich ako adresát uvádza členský štát (len priamy vertikálny účinok).
SDEÚ pristupuje k pojmu priamy účinok v oblasti ochrany životného prostredia s cieľom zabezpečiť nielen ochranu dotknutých jednotlivcov, ale aj umožniť účinné presadzovanie práva EÚ. Smernice o životnom prostredí zriedka výslovne priznávajú práva jednotlivcom, ale ak stanovujú limitné hodnoty na ochranu ľudského zdravia, potom – podľa SDEÚ – priznávajú dotknutým osobám aj právne vymáhateľné právo na dodržiavanie týchto limitných hodnôt (C-59/89 Komisia/Nemecko). Bolo by nezlúčiteľné so záväzným účinkom smernice, ak by sa v zásade vylúčila možnosť dotknutých osôb odvolávať sa na povinnosti, ktoré smernica ukladá (Lesoochranárske zoskupenie VLK, C-243/15, bod 44).
Dotknuté osoby vrátane environmentálnych mimovládnych organizácií sa preto môžu odvolávať na smernice EÚ v rozhodovacích postupoch, ak to smernice vyžadujú, alebo pred vnútroštátnymi súdmi. Kvalifikujú sa ako účastníci alebo žalobcovia bez ohľadu na úplne neprítomné alebo príliš reštriktívne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa aktívnej legitimácie.
Pokiaľ ide o účasť na rozhodovaní, SDEÚ potvrdil priamy účinok smerníc EÚ, ktorými sa vykonáva druhý pilier Aarhuského dohovoru: Článok 11 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (C-115/09 Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein-Westfalen) a článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch (C-243/15 Lesoochranárske zoskupenie VLK). Neexistuje judikatúra týkajúca sa priameho účinku smernice o priemyselných emisiách, ale jej ustanovenia týkajúce sa účasti verejnosti na rozhodovacom procese sú ešte komplexnejšie a podrobnejšie ako ustanovenia smernice o PVŽP (články 23 – 24).
Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, Súdny dvor EÚ potvrdil priamy účinok mnohých smerníc EÚ v súlade s článkom 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, v ktorom sa vyžaduje, aby „členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu s cieľom napadnúť úkony a opomenutia súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami vnútroštátneho práva v oblasti životného prostredia.“ V dôsledku toho by jednotlivci aj environmentálne mimovládne organizácie mali mať možnosť napadnúť správne akty založené na environmentálnom práve EÚ na vnútroštátnych súdoch. Okrem toho právna forma týchto aktov v zásade nemôže brániť jednotlivcom v prístupe k spravodlivosti (C-237/07 Janecek).
Príklad: Vo veci C-404/13 ClientEarth SDEÚ rozhodol, že právo EÚ (článok 23 smernice 2008/50) ukladá jasnú povinnosť vypracovať plán kvality ovzdušia, ktorý spĺňa určité požiadavky; povinnosť, na ktorú sa jednotlivci môžu odvolávať voči orgánom verejnej moci. Vo veci C-529/15 Folk SDEÚ dospel k záveru , že osoby s právami na rybolov musia mať právomoc začať postup preskúmania v súvislosti s environmentálnou škodou. Vo veci C-197/18 Wasserleitungsverband Nördliches Burgenland a i. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že dotknutí jednotlivci vrátane obcí musia mať možnosť požiadať o zmenu nariadenia o akčnom programe pre dusičnany. Vo veci C-664/15 Protect Natur-, Arten- und Landschaftschutz Umweltorganisation SDEÚ rozhodol, že environmentálne mimovládne organizácie musia mať prístup k súdu, aby mohli napadnúť rozhodnutie o schválení projektu, ktoré môže byť v rozpore s povinnosťou stanovenou v rámcovej smernici o vode.