Vykonávanie, presadzovanie a monitorovanie
Účinnosť environmentálnej politiky EÚ do veľkej miery závisí od jej vykonávania na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Pri vykonávaní týchto povinností sú často kľúčovými aktérmi vnútroštátne alebo miestne orgány, a to tak pri ďalšej konkretizácii významu vnútroštátneho práva (napr. prostredníctvom príkazov alebo miestnych aktov), ako aj pri prijímaní opatrení v tejto oblasti. Napríklad pri určovaní chránených oblastí môže byť úlohou vnútroštátnych orgánov na ochranu životného prostredia vypracovať stratégiu a potom úlohou miestnych orgánov na ochranu životného prostredia skutočne zmapovať a určiť oblasti a zabezpečiť prijatie potrebných ochranných opatrení.
Nedostatočné uplatňovanie a presadzovanie je aj naďalej dôležitou otázkou. Monitorovanie stavu životného prostredia, ako aj úrovne vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia má zásadný význam.
V roku 2001 prijala EÚ (nezáväzné) minimálne normy pre environmentálne inšpekcie v členských štátoch. Musia zabezpečiť účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie za závažné trestné činy proti životnému prostrediu. Patria medzi ne napríklad: nezákonné emisie alebo vypúšťanie látok do ovzdušia, vody alebo pôdy; nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi; nezákonný obchod s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu; a nezákonná preprava alebo ukladanie odpadu.
Sieť Európskej únie pre vykonávanie a presadzovanie environmentálneho práva (IMPEL) je medzinárodná sieť environmentálnych orgánov vytvorená na podporu presadzovania práva tým, že tvorcom politík, environmentálnym inšpektorom a úradníkom v oblasti presadzovania práva poskytuje platformu na výmenu nápadov a najlepších postupov.
V máji 2016 Komisia spustila preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov, nový nástroj určený na pomoc pri dosahovaní úplného vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ktorý ide ruka v ruke s kontrolou vhodnosti (Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti – REFIT) povinností monitorovania a podávania správ podľa existujúcich právnych predpisov EÚ, aby boli jednoduchšie a menej nákladné.
V roku 1990 bola v Kodani zriadená Európska environmentálna agentúra (EEA) na podporu rozvoja, vykonávania a hodnotenia environmentálnej politiky a na informovanie širokej verejnosti o tejto záležitosti. V roku 2020 uverejnila svoju šiestu správu o stave životného prostredia týkajúcu sa stavu a výhľadu životného prostredia v Európe.
Pokiaľ ide o monitorovanie, EÚ prevádzkuje aj európsky program pozorovania Zeme (Copernicus), ktorý poskytuje satelitné údaje z pozorovania životného prostredia. Pokiaľ ide o znečisťujúce látky, Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR) poskytuje kľúčové environmentálne údaje z viac ako 30 000 priemyselných zariadení v EÚ. Údaje z oboch programov sú voľne prístupné.