Sekundárne právo
Sekundárne právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia pozostávajú prevažne zo smerníc, ktoré musia členské štáty transponovať a vykonávať. Vďaka tomu majú členské štáty aj určitú flexibilitu, pokiaľ ide o formu a metódy na zabezpečenie súladu so smernicou - inými slovami, smernica je záväzná pre výsledok, pričom ponecháva priestor na voľné uváženie o tom, ako sa tam dostať v rámci stanovenom smernicou. Vo viacerých oblastiach, kde je potrebná vyššia úroveň harmonizácie z dôvodu cezhraničných aspektov, sa v nariadeniach stanovujú priamo uplatniteľné pravidlá. Medzi tieto oblasti patrí napríklad regulácia testovania a registrácie chemických látok, cezhraničná preprava odpadu, recyklácia lodí alebo obchod s ohrozenými druhmi. Ďalším príkladom environmentálnej regulácie je naradienie, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality alebo nariadenie o obnove prírody.
Parlament alebo Rada EÚ môžu prostredníctvom právnych predpisov splnomocniť Komisiu, aby prijala tzv. nelegislatívne akty. Nelegislatívne akty sa zvyčajne týkajú nepodstatných technických podrobností (ako sú ukazovatele alebo percentuálne podiely) alebo konkrétnych opatrení určených na zabezpečenie jednotného vykonávania členskými štátmi, ale niekedy sa môžu stať veľmi politickými. Stále sú právne záväzné, ale jednoducho sa neprijímajú prostredníctvom typického legislatívneho postupu, v ktorom Európsky parlament a Rada konajú ako spoluzákonodarcovia. Dva kľúčové typy nelegislatívnych aktov sú „vykonávacie akty“ (článok 291 ZFEÚ), ktorých cieľom je stanoviť jednotné podmienky vykonávania, a „delegované akty“ (článok 290 ZFEÚ), ktorými sa stanovujú ďalšie technické podrobnosti alebo poskytujú potrebné aktualizácie s cieľom zohľadniť najnovší vývoj v odvetví. Príkladom nelegislatívneho delegovaného aktu sú delegované akty podľa nariadenia o taxonómii, prostredníctvom ktorých Európska komisia podrobnejšie vymedzí, čo sú udržateľné investície, stanovením technických kritérií preskúmania. Mnohé delegované alebo vykonávacie akty sú však menej okázalé, ako napríklad delegované alebo vykonávacie akty pre regionálnu spoluprácu v oblasti ochranných opatrení v rámci spoločnej rybárskej politiky.