Najnovšia judikatúra
Najvyšší správny súd SR, 2Svk/2/2023:
„...postup správneho orgánu, ktorý ekologickej organizácii nepriznal postavenie účastníka konania (§ 41 ods. 18 zákona o lesoch v účinnom znení), ale zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch v účinnom znení) v konaní o schválenie Programu starostlivosti o lesy, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj Aarhuským dohovorom. Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Podobne, článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru umožňuje zmluvným stranám voľbu, či umožnia prístup k prieskumu pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Slovenská republika splnila svoje záväzky vyplývajúce z čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru prijatím § 42 Správneho súdneho poriadku, ktorý ekologickým organizáciám okrem iného umožňuje podať všeobecnú správnu žalobu vo veci schválenia Programu starostlivosti o lesy, aj v prípade, že mali v správnom konaní postavenie zúčastnenej osoby.“
Najvyšší správny súd SR, 3Svk/41/2023
„práva účasti, ktoré verejnosti priznáva článok 6 Aarhuského dohovoru, sa uplatnia iba vtedy, ak ide o prijatie rozhodnutia vo veci navrhovaných činností majúcich významný vplyv na životné prostredie (rozsudok z 20. decembra 2017, Protect Natur-, Arten - und Landschaftsschutz Umweltorganisation, C-664/15, body 64 až 67). Nepôjde teda o prípady, kedy je identifikovaný zanedbateľný alebo nepatrný vplyv na životné prostredie. Hoci je sťažovateľ mimovládnou organizáciou, ktorá deklaruje záujem na ochrane životného prostredia, postavenie účastníka konania jej teda nevzniká v akomkoľvek povoľovacom konaní, ale iba v takom, ktoré môže mať významný vplyv na životné prostredie a takýmto vplyvom aj takáto mimovládna organizácia argumentuje.“
Najvyšší správny súd SR, 2Svk/19/2022
„V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny.“
Najvyšší správny súd SR, 5Svk/12/2022
„Sťažovateľ tvrdil, že správny súd sa nesprávne vysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru ako medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi. V tejto súvislosti v kasačnej sťažnosti síce poukazoval na znenie a výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, avšak (tak ako v správnej žalobe) neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzoval možné porušenie práva na prístup k informáciám, práva účasti na rozhodovacom procese, či prístupu k spravodlivosti, t. j. nekonkretizoval a relevantným spôsobom nezdôvodnil ani nešpecifikoval, v čom toto porušenie vo vzťahu k jeho právnej pozícii spočíva. Kasačný súd uvedenú časť kasačnej sťažnosti vníma len ako množinu formálnych konštatácií, nedisponujúcich argumentačnou úrovňou zákonom predvídanou pre relevantnú kasačnú námietku, a preto neidentifikoval dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal, podobne ako správny súd.“
Správny súd v Banskej Bystrici, ZA-31S/90/2022
„...účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručeným Aarhuským dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu, čo bolo v predmetnom zisťovacom konaní žalobcovi umožnené.“
Správny súd v Bratislave, 3S/30/2023
„...zo strany správnych orgánov bol rešpektovaný zmysel a cieľ Aarhuského dohovoru. Žalovaný postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania ako aj so žalobcom, ktorému dal možnosť realizovať svoje práva ako dotknutej verejnosti a uplatňovať svoje nároky, čo bolo naplnené samotným prejednaním odvolania žalobcu. Pri tejto námietke ide u žalobcu len o všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dospieť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí.“
Správny súd v Bratislave, BA-1S/1/2019
„Ak žalovaný nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania, nemôže sa žalovaný dovolávať koncentrácie vo vzťahu k námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe. S odvolaním sa na potrebu vykladať procesné právo týkajúce sa podmienok na podanie žaloby spôsobom, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade s cieľmi čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Európskej únie (bod 7 a 58 tohto rozsudku), išlo by proti týmto cieľom, ak by súd prísne koncentroval prípustné žalobné námietky na tie, ktoré boli uplatnené v rámci rozkladu. Keďže je potrebné zabezpečiť čo najširší prístup k spravodlivosti a preskúmaniu rozhodnutí, ktoré môže mať vplyv na životné prostredie, súd preskúmal aj predmetnú námietku žalobcu.“