Vnútroštátne právo
V súčasnosti existuje prístup k súdu za účelom napadnúť porušenie práva z oblasti životného prostredia v týchto prípadoch:
- ak sú osoby účastníkmi správneho konania z dôvodu, že sa konanie priamo dotýka ich práv;
- ak je mimovládna organizácia účastníkom konania v zmysle osobitného (špeciálneho) právneho predpisu (napr. zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, zákona č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd);
- ak ide o subjekt verejnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý získal štatút účastníka následného povoľovacieho správneho konania v súlade s podmienkami určenými v zákone č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie;
- ak ide o mimovládne organizácie, ktoré boli účastníkom povoľovacieho konania podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia alebo o používaní geneticky modifikovaných technológií.
Rovnako i z už uvedenej definície zainteresovanej verejnosti upravenej v § 42 SSP v bode Ad b) vyplýva, že zainteresovaná verejnosť má prístup k súdu zaručený vždy, ak jej právo na účasť v administratívnom konaní vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP: „Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).“ Ide o situácie, ak zainteresovaná/dotknutá verejnosť má právo byť účastníkom konania (napr. v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v následných povoľovacích konaniach), byť zúčastnenou osobou (napr. v konaní podľa zákona o lesoch), ak má právo inej účasti (napr. ako pripomienkujúca verejnosť pri obstarávaní územného plánu), alebo aj vtedy ak jej toto právo vyplýva z Aarhuského dohovoru.
Podľa § 178 ods. 3 SSP: „Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.“
Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru hovorí aj o možnom súdnom prieskume úkonov súkromných osôb. Táto požiadavka Aarhuského dohovoru v legislatívnych podmienkach Slovenskej republiky nie je reflektovaná dostatočne. V súčasnosti okruh osôb, ktoré môžu napadnúť porušenie práva spôsobené súkromnou osobou, tvoria iba tie osoby, ktorým bolo zasiahnuté do subjektívneho práva (nositeľ susedských práv podľa § 127 Občianskeho zákonníka, poškodený v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka) a osoby, ktoré žiadajú o odvrátenie hroziacej škody podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Definícia týchto subjektov a jej aplikácia sú úzke a nevytvárajú dostatočný priestor aj pre iných členov verejnosti, ktorí by chceli prispieť k dodržiavaniu zákonov, napríklad pre ekologické mimovládne organizácie, v prípade, ak dôjde k hrozbe zásahu do životného prostredia zo strany súkromných osôb.