Zásada predbežnej opatrnosti
Predmetný princíp je na prvý pohľad veľmi podobný s princípom prevencie, nakoľko obidva majú za cieľ zabrániť škodlivým následkom na životnom prostredí. Základným rozdielom medzi nimi je miera istoty, či dôjde, resp. či môže dôjsť k poškodeniu životného prostredia. Cieľom princípu predbežnej opatrnosti je poskytnúť usmernenie v rozvoji a uplatňovaní environmentálneho práva tam, kde existuje vedecká neistota.
V slovenskom právom poriadku tento princíp nachádzame v § 13 ZoŽP, ktorý ho zakotvuje nasledovne: „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť.“ Okrem toho je princíp predbežnej opatrnosti možné nájsť upravený napríklad aj v § 5 zákona č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov, a to nasledovne:
- „(1) Posudzovanie environmentálneho rizika (ďalej len „riziko") je vyhodnocovanie možných škodlivých vplyvov geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov na ľudí a na životné prostredie.
- (2) Pri posudzovaní rizika sa musia podľa princípu prevencie a predbežnej opatrnosti zohľadňovať vedecky overené poznatky, dostupné skúsenosti a práca vykonaná v medzinárodnom rozsahu pri používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov a geneticky modifikovaných mikroorganizmov.“
K uplatneniu tohto princípu by malo dôjsť napríklad v prípadoch, ak v rámci rozhodovacieho procesu nie sú k dispozícií kvantitatívne alebo kvalitatívne dostačujúce informácie o potencionálnych následkoch rozhodnutia alebo určitej činnosti v oblasti starostlivosti o životného prostredie. V takomto prípade po uplatnení princípu predbežnej opatrnosti je potrebné rozhodnúť v prospech životného prostredia – in dubio pro natura.