Akčné programy a horizontálne stratégie
Súčasný environmentálny akčný program je už ôsmym. Nadobudol účinnosť v máji 2022 ako právne dohodnutý spoločný program EÚ pre politiku v oblasti životného prostredia do roku 2030. V akčnom programe sa opätovne zdôrazňuje dlhodobá vízia EÚ do roku 2050, ktorou je dobrý život v rámci možností našej planéty. Stanovujú sa v ňom prioritné ciele do roku 2030 a podmienky potrebné na ich dosiahnutie. Vychádzajúc z Európskej zelenej dohody sa akčný program zameriava na urýchlenie prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, pričom uznáva, že blahobyt a prosperita ľudí závisia od zdravých ekosystémov. V 8.EAP sa vyzýva na aktívne zapojenie všetkých zainteresovaných strán na všetkých úrovniach riadenia s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti klímy a životného prostredia. Tvorí základ EÚ na dosiahnutie Agendy 2030 Organizácie Spojených národov a jej cieľov udržateľného rozvoja.
Do roku 2030 je stanovených šesť prioritných cieľov:
- dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 a klimatickej neutrality do roku 2050,
- zvyšovanie schopnosti adaptácie, posilňovanie odolnosti a znižovanie zraniteľnosti voči zmene klímy,
- pokrok smerom k modelu regeneračného rastu, oddelenie hospodárskeho rastu od využívania zdrojov a zhoršovania životného prostredia a urýchlenie prechodu na obehové hospodárstvo,
- presadzovanie cieľa nulového znečistenia, a to aj pokiaľ ide o ovzdušie, vodu a pôdu, a ochrana zdravia a dobrých životných podmienok Európanov,
- ochrana, zachovanie a obnova biodiverzity a zveľaďovanie prírodného kapitálu,
- zníženie environmentálnych a klimatických tlakov súvisiacich s výrobou a spotrebou (najmä v oblasti energetiky, priemyslu, budov a infraštruktúry, mobility, cestovného ruchu, medzinárodného obchodu a potravinového systému).
V článku 3 akčného programu sa stanovujú základné podmienky potrebné na dosiahnutie prioritných cieľov. Okrem iného sa v ňom zdôrazňuje potreba úplného vykonávania existujúcich právnych predpisov.
V rámci politiky EÚ v oblasti životného prostredia možno identifikovať niekoľko horizontálnych stratégií.
Trvalo udržateľný rozvoj
EÚ zaviedla svoju prvú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja (SDS) v roku 2001, čím do svojej lisabonskej stratégie pridala environmentálny rozmer. V reakcii na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú OSN prijala v roku 2015, Komisia v roku 2016 uverejnila oznámenie s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť, v ktorom načrtla, ako začleniť ciele udržateľného rozvoja do politických priorít EÚ.
V roku 2019 Komisia predložila diskusný dokument o cieľoch udržateľného rozvoja s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, v ktorom sa predkladajú tri scenáre na dosiahnutie pokroku v oblasti cieľov udržateľného rozvoja. V marci 2019 Parlament prijal uznesenie o výročnej strategickej správe o vykonávaní a plnení cieľov udržateľného rozvoja. Parlament vo svojom uznesení vyjadril podporu jednému zo scenárov, v ktorom sa navrhuje usmerňovanie všetkých opatrení EÚ a členských štátov vymedzením konkrétnych cieľov vykonávania cieľov udržateľného rozvoja. Načrtávajú sa v ňom konkrétne výsledky do roku 2030 a zavádza sa mechanizmus podávania správ a monitorovania pokroku v oblasti cieľov udržateľného rozvoja.
Biodiverzita
V roku 2011 prijala EÚ stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2020, ktorá odráža záväzky prijaté v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite (DBD), hlavnej medzinárodnej dohody o biodiverzite, ktorej je EÚ zmluvnou stranou. Komisia predložila svoju stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030 v máji 2020. Ide o komplexný, ambiciózny a dlhodobý plán na ochranu prírody a zvrátenie degradácie ekosystémov. V júni 2021 Parlament schválil túto stratégiu.
V roku 2025 EU prijala nariadenie o obnove prírody, ktorým sa zaručuje obnova aspoň 20 % pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a 100 % všetkých ekosystémov, ktoré potrebujú obnovu, do roku 2050.
Potravinové systémy
V máji 2020 Komisia v rámci Európskej zelenej dohody predstavila svoju stratégiu „z farmy na stôl“, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby boli potravinové systémy spravodlivé, zdravé a šetrné k životnému prostrediu. Parlament vo veľkej miere podporil víziu a ciele tejto stratégie v októbri 2021.