Úvod
V článkoch 11 a 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa EÚ ustanovuje ako príslušný orgán pre politiku v oblasti životného prostredia. Jej opatrenia zahŕňajú mnohé oblasti, ako je znečistenie ovzdušia a vody, nakladanie s odpadom alebo zmena klímy. EÚ okrem toho zaviedla množstvo prierezových právnych nástrojov, ako je posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo integrované povoľovanie priemyselných emisií.
Acquis EÚ v oblasti životného prostredia je komplexné a ambiciózne. Pozostáva z niekoľkých stoviek právnych predpisov a medzinárodných zmlúv. Odhaduje sa, že viac ako 80 % vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov v oblasti životného prostredia vychádza z právnych predpisov EÚ. Osobitná povaha ochrany životného prostredia pomohla v posledných rokoch objasniť a prehĺbiť mnohé aspekty práva EÚ. Právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia prijali počas svojej relatívne krátkej histórie niekoľko jedinečných právnych nástrojov a nových spôsobov regulácie pred ich zavedením do iných oblastí práva EÚ. Medzi príklady patrí zavedenie dobrovoľných hospodárskych nástrojov, ale aj uloženie finančných sankcií členským štátom za nesplnenie ich povinností.
Ochrana životného prostredia je zároveň významnou konkurenčnou príležitosťou pre Európsku úniu a jej presadzovanie je nevyhnutné aj z čisto hospodárskych dôvodov. Odhaduje sa, že environmentálny priemysel EÚ má ročný obrat vo výške stoviek miliárd EUR a neistota týkajúca sa možností vykonávania, smerovania a načasovania právnych predpisov môže preto viesť k značným nákladom, pokiaľ ide o nevyužité príležitosti. Odhaduje sa napríklad, že úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ o odpadoch vytvorí státisíce pracovných miest.
Najväčšiu časť porušení práva EÚ však predstavuje aj program v oblasti životného prostredia, do ktorého sú zapojené Súdny dvor, Komisia, Výbor Európskeho parlamentu pre petície a Európsky ombudsman.