Postup EIA
Predmet posudzovania navrhovaných činností vymedzuje príloha č. 8 k Zákonu EIA. V uvedenej prílohe možno nájsť jednotlivé kategórie činností, ktoré podliehajú tomuto posudzovaniu. Napríklad kapitola č. 9 tejto prílohy upravuje infraštruktúru. Zahŕňa činnosti ako stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi. Rezortným orgánom v prípade týchto činností je Ministerstvo.
Zisťovacie konanie je upravené ustanovením § 29 Zákona EIA a je samostatným krokom pred procesom posudzovania vplyvov a týka sa činností, ktoré výslovne ustanovuje zákon. Zisťovacie konanie je dôležitým konaním v rámci procesu EIA, ktorého cieľom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má alebo nemá byť predmetom posudzovania vplyvov, tzv. povinného posudzovania. Na zisťovacie konanie sa nevzťahuje správny poriadok okrem odvolacieho konania. Zjednodušene povedané uvedeným postupom sa má rozhodnúť o otázke, či vôbec realizovať posudzovanie vplyvov navrhovaných činnstí
Ustanovenie § 18 ods. 2 zákona vymedzuje činnosti, ktoré podliehajú zisťovaciemu konaniu. V zmysle uvedených kritérií zákon odkazuje na svoju prílohu č. 8, v ktorej vymedzuje, že činnosti uvedené v časti B tejto prílohy automaticky podliehajú zisťovaciemu konaniu. Napríklad zámer skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný s kapacitou do 250 000 m3 automaticky podlieha zisťovaciemu konaniu.
Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať v povinnom hodnotení podľa Zákona EIA.
Príslušný orgán môže určiť, že z dôvodu veľkého počtu dotknutých obcí bude oznámenie o zmene navrhovanej činnosti na nahliadnutie len v ním vybranej obci. Svoje rozhodnutie oznámi aj ostatným dotknutým obciam v lehote do troch pracovných dní od doručenia oznámenia. Príslušný orgán určí vybranú dotknutú obec najmä z hľadiska počtu jej obyvateľov a miery predpokladaného vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na obec.
Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.
Zámer upravuje ustanovenie § 22 Zákona EIA. Viaže sa k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny. Ak je predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer. Tento dokument ktorý obsahuje tzv. nulový variant stavu. Je to popis stavu, ktorý by v dotknutom území nastal, ak by sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nerealizovala. Od požiadavky nulového variantu nie je možné v zámere upustiť. Nulový variant teda vyjadruje určitú kvalitu životného prostredia, ktorá by sa mala zachovať.
Po skončení procesu pripomienkovania zámeru sa pristupuje k etape určenia rozsahu hodnotenia. Jedná sa o prípady, kedy potreba posudzovania vyplynie zo zisťovacieho konania, z odborného stanoviska orgánu ochrany prírody a krajiny alebo z konania o podnete. V oblasti vodného hospodárstva sa pritom jedná o skôr ojedinelý krok, nakoľko väčšina navrhovaných činností pod¬lieha zisťovaciemu konaniu a rozsah hodnotenia je určovaný skôr výnimočne, ako pravidelne. Najčastejšie sa tak uskutočňuje pri návrhoch na odvedenie a čistenie odpadových vôd a pri návrhoch zameraných na budovanie poldrov. Rozsah hodnotenia je prvou etapou, ktorá sa už výlučne venuje posudzovaniu vplyvov navrhovanej činnosti. V závislosti od charakteru a povahy navrhovanej činnosti, druhu a významnosti predpokladaných vplyvov, sa v rozsahu hodnotenia zadefinuje, ktoré predpokladané vplyvy je potrebné podrobnejšie posúdiť. Rozsah hodnotenia stanoví všeobecné a špecifické požiadavky na vykonanie hodnotenia, tzn. bližšie sa určí obsahová štruktúra a rozsah hodnotenia. Pri určení rozsahu hodnotenia sa prihliada najmä na identifikáciu kľúčových problémov, ktoré by mali byť detailne popísané a posúdené s ohľadom na možné vplyvy činnosti.
Odborný posudok k navrhovanej činnosti môže vypracovať iba fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je odborne spôsobilá podľa ustanovenia § 61 Zákona EIA, určená príslušným orgánom. Na vypracovaní odborného posudku sa nemôže podieľať osoba, ktorá sa podieľala na vypracovaní zámeru, správy o hodnotení činnosti alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti.
Výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku. Navrhovateľ tak získava oprávnenie k tomu, aby napr. podal žiadosť o vydanie niektorého z rozhodnutí podľa stavebného zákona (napr. rozhodnutia o umiestnení stavby). Príslušný orgán vydá záverečné stanovisko do 30 dní od doručenia odborného posudku. V záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný rozsah poprojektovej analýzy.